Recenzia: Juraj Gerbel - Príliš neskoro

 RECENZIA: Juraj Gerbel – Príliš neskoro

Žáner: Spoločenský román/thriller
Vydavateľstvo: vlastný náklad
Počet strán: 428

Jazyk: slovenský
Väzba: paperback
Originálny názov: Príliš neskoro

 

ANOTÁCIA

Únos dieťaťa – najväčšia nočná mora každého rodiča. Uvidím ho ešte niekedy? Budem ho ešte niekedy môcť pohladiť, pobozkať, objať? Začujem ešte niekedy jeho smiech či plač? Čo mám teraz robiť? Zbitý otec; zúfalá matka; nezvestný syn – a doposiaľ iba jedna jediná požiadavka zo strany únoscov: žiadna polícia. On však k polícii nepatrí. Andrej Bojar. Kedysi obávaný vymáhateľ gangov a majster thajského boxu v Bangkoku. Dnes nenápadný mladý muž v Bratislave. Roky ho naučili tichému srdcu, pokore a zmierlivosti. Zmierlivý teraz ale rozhodne nebude.

Voľné pokračovanie úspešného debutového románu Otoč sa. Ako akčný thriller napínavo kombinuje prvky detektívky, hororu, mystiky, bojových umení a cestovania po svete. Dielo sa okrem Bratislavy odohráva v zahraničí, najmä vo Veľkej Británii.
Keďže ide o voľné pokračovanie v pravom slova zmysle, čitateľ vôbec nemusí najskôr prečítať prvý diel. Zápletku si vie naplno vychutnať samú o sebe. Spojnicou medzi oboma knihami je hlavný protagonista Andrej Bojar, prípadne pár ďalších postáv či isté narážky. Tie fanúšik ocení, avšak príbeh je úplne nezávislý a samostatný bez toho, aby vyžadoval akúkoľvek znalosť predošlého dielu.

UPOZORNENIE: Kniha je miestami výrazne brutálna a naturalistická. Preto sa rozhodne neodporúča slabším povahám. (www.martinus.sk)

 

RECENZIA

Máte radi akčné thrillery? Ja celkom áno a po prečítaní anotácie som sa na túto knihu aj tešila. Nemám z tohto žánru prečítaných kopec kníh, avšak aj mne v knihe pár vecí vadilo a tak Vám to v recenzií postupne rozoberiem. Uvedomujem si, že touto recenziou pôjdem asi trochu proti prúdu, ale to nevadí, nakoľko každý z nás ma iný vkus, iné očakávania a podobne.

Spočiatku sa mi kniha čítala dobre, neskôr som však natrafila na prvky, ktoré mi trochu prekážali. Začnem tým, že mne osobne moc nesadol štýl, akým autor píše. Príliš veľa opisov v krátkych vetách. Scéna, ktorá by sa dala napísať v maximálne troch vetách, bola na štvrť strany. Nečakajte teda súvetia. Takýchto častí tam bolo viac a časom som to jednoducho prebehla rýchlo očami až ku kľúčovému momentu, kedy sa dej hýbal opäť vpred a pokračovala som v normálnom čítaní. Samozrejme, že je to individuálne a niekomu to vôbec nevadí, naopak vyhľadáva to, no mne to prišlo v niektorých scénach zbytočné.

Druhou vecou, ktorá mi udrela do očí a vyskytovala sa tam pomerne často, bolo opakovanie a pripomínanie niektorých udalostí, spojitostí a podobne. Dozvedeli sme sa napríklad niečo o postave a jej minulosti a v knihe to bolo potom pripomenuté ešte niekoľkokrát, akoby to čitateľ za ten čas zabudol. Ja osobne som si o každej osobe ich minulosť a udalosti pamätala a tak aj tieto pasáže som prešla rýchlejšie pokiaľ tam nebolo aj nejaké doplnenie. Romantickú linku riešiť moc nebudem, lebo nie je čo. Bolo tam toho skutočné málo a skôr to bolo všetko také strohé.

Čo sa týka samotných postáv, tak Réka mi bola od začiatku sympatická, s ňou som nemala absolútne žiadny problém. Jej ochota pomôcť a vydať sa do neznáma, aby pomohla kamarátovi bola naozaj obdivuhodná, keďže vedela, že to vôbec nebude ľahké.

Eszter tam síce bola krátko, ale tiež mi prišla ako príjemná a zároveň dostatočne obozretná osoba, ktorá vie čo robí a je vo svojej profesií jedna z najlepších.

Andrej Bojar na mňa pôsobil zvláštnym dojmom, sama ho neviem poriadne opísať. Bezpochyby je zdatný a trénovaný. Ale bola som z neho zmätená. Niekedy som mala pocit, akoby bol mechanický robot bez emócií, inokedy tie emócie najavo dal. Pôsobil dojmom superhrdinu, ktorí všetko zvládne a za sebou nechá len spúšť. Občas mi to však prišlo už cez, akoby nebol človek. 

Čo ma najviac mrzelo, bol osud malého Liama. Timothy bol nečitateľná postava, pri ktorej som naozaj netušila, čo čakať.

Zanecháme teda tieto negatíva a pozrime sa aj na pozitívne stránky knihy. Bonusom sú krátke kapitoly. Aj napriek tomu, že štýl písania mi nesadol, kniha sa vďaka tomu čítala ľahko a celkom rýchlo. Stále sa niečo dialo, dej postupne gradoval a napredoval. Stránky ubiehali a poháňala ma vpred hlavne myšlienka, že chcem teda vedieť záver. Kto to spravil? Prečo? Odpovede na otázky som dostávala postupne. Tiež som uvítala striedanie pohľadov – zo strany dobrých a strany záporných postáv. Mali sme tak možnosť sledovať príbeh z oboch strán.

Popravde, keď sa začali riešiť určité veci (pochopíte, keď budete čítať), bolo mi jasné, kto za tým všetkým je, v závere som si to len potvrdila. Záver bol však úplne iný, než som si predstavovala. Nedostavil sa u mňa pocit prekvapenia a šoku, čakala som na zvrat a keď sa dostavil, nevyvolalo to vo mne taký ten pocit, keď sa zrazu dozviete pravdu a všetko je úplne inak.  

Okrem toho, že dej napredoval postupne, tak na seba všetko aj pekne nadväzovalo, keď sme v jednej časti nevedeli čo sa deje, v druhej sme dostali odpoveď. Pekne až ku koncu knihy.

Jedinú vec, čo by som možno v knihe uvítala, bolo rozdelenie častí – prítomnosť/minulosť. Buď by som to rozdelila iným štýlom písma alebo skrátka nejako, aby to netvorilo jeden súvislý text. Nerátam to ako chybu, len by to bolo vizuálne lepšie a prehľadnejšie. V knihách mám rada tieto retrospektívne časti, kedy sa o postave a jej živote dozvieme kúsok viac.

Napriek tomu, že som tu opísala viac vecí, ktoré sa mi nepáčili, tak knihu hodnotím ako dobrú. Autor nám informácie dávkuje postupne, všetko napreduje až ku koncu, ktorý asi nikto neočakáva. Vidieť, že autor vie, o čom píše, je informovaný a scestovaný.  

Ak máte radi akčné thrillery, rozhodne knihe dajte šancu. Autorovi ďakujem za možnosť prečítať si tento príbeh a v ďalšom písaní mu držím palce.

 

Kniha u mňa získala 3,5 ♥/5 ♥.