Recenzia: Helena Kuncová - Let 2603

 RECENZIA: Helena Kuncová – Let 2603

Žáner: Slovenská próza (beletria)
Vydavateľstvo: Helena Kuncová 
Počet strán: 160  
Jazyk: slovenský
Väzba: - (ekniha)
Originálny názov: Let 2603

 

ANOTÁCIA

Vážení cestujúci, vitajte na palube Letu 2603! Vypočujte si, prosím, hlásenie letušky! Je ťažké zmieriť sa s tým, že niekto, s kým si chcel pozerať na hviezdy ťa nakoniec iba rozdrví na hviezdny prach a už navždy ťa nechá ležať zakliesnenú v hlbokej jame toho prekliateho a nekonečného univerza. Nechá ťa samú a vezme so sebou aj ten posledný plamienok nádeje, bez ktorého už nikdy nenájdeš cestu späť. Bez slova odíde. Zo sekundy na sekundu sa vytratí z tvojho života. Je ako tá padajúca hviezda, ktorú už nikdy nezachytíš. Aj takto by sa dal vystihnúť príbeh Blair, hlavnej hrdinky tohto príbehu. Let 2603 vás zavedie nielen do zákutí Amsterdamu, ale hlavne do zákutí ľudského vnútra. Podstata tohto príbehu spočíva v tom, že Blair píše knihu, v ktorej sumarizuje svoje zážitky z posledných mesiacov svojho života. Hlavným aktérom jej knižných zápiskov je chlapec Augustus, ku ktorému prechováva hlboké city. On si však jej city nezaslúži, no Blair aj napriek tomu neprestáva dúfať a veriť. Netuší však, že napokon jej nezostane nič iné, iba zlomené srdce a pár stránok príbehu, ktorý nemá koniec. Let 2603 tiež disponuje mnohými filozofickými úvahami, reflektovanými do podoby interpretácií niekoľkých umeleckých obrazov, kníh a rôznorodých teórií. Na záver pripájam už len malý odkaz pre čitateľa. Drahý čitateľu, pri všetkej úcte k tomuto príbehu, nesnaž sa v ňom hľadať pravdu. Totižto, na tomto svete nie je pravdivé nič. A už vôbec nie človek, ktorému veríš a o ktorom si myslíš, že by ťa nikdy nedokázal rozdrviť na ten často pertraktovaný hviezdny prach, zahalený malým kúskom nekonečna, ktoré ti napokon bude aj tak vzaté. To nekonečno ti bude vzaté ďaleko, preč a ešte ďalej.
Pripútajte sa, prosím! Let 2603 sa dvíha priamo k hviezdam!
(www.martinus.sk)

 

RECENZIA

Veľmi dlho som zvažovala ako ohodnotiť a zrecenzovať túto knihu. Nebolo to ľahké, ale dospela som k záveru, ktorý si teraz môžete prečítať. Štýl, akým autorka píše je iný, zaujímavý a úplne odlišný od tých, ktoré som mala možnosť vidieť. Zvyká sa naň kúsok dlhšie, ale po čase to ide samo.

 

„Prečo ľudia zabúdajú na to, že existujú aj tulipány inej farby? Napríklad biele.“

 

Nejde o obyčajný príbeh s klasickým dejom, opismi a postavami. Ide o akýsi pohľad do vnútra postavy, jej emócie a poukázanie na neopätovanú lásku. Miešali sa vo mne rôzne pocity a preto rozpíšem čo sa mi páčilo a čo zase nie, aj keď tie negatíva sa skôr týkajú formálnej a štylistickej stránky.

Začnem najprv negatívami, ktorých síce bolo trošku viac, ale vždy sa na nich dá popracovať a môže to byť potom už len lepšie. Bolo to viacero vecí, ktoré sa opakovali, na môj vkus dosť často, napríklad slovo „totiž“ a „totižto“, oslovenie „drahý čitateľu“, frázy typu „o tom porozprávam neskôr“. Príliš často sa tiež vety začínali na „A“. Sem tam sa vyskytla nejaká chyba, preklep alebo chýbalo slovo/preložka, no to sa stáva aj v iných knihách. Tiež sme mali možnosť stretnúť sa v príbehu s množstvom odborných názvov, ktoré sa týkajú estetiky a filozofie. Pre nezainteresovaného človeka môže byť preto čítanie trochu náročnejšie, pravdepodobne by si to musel vygoogliť. Poslednou vecou, ktorá mi občas prekážala, bolo skákanie medzi prvou a treťou osobou, čo sa týka rozprávača. Bolo to trošku mätúce, ale po čase som si na to zvykla.

 

„A ja som sa veľa ráz počas dňa prichytila pri tom, ako sa pozerám, či je online. Trápne, však? No netvárte sa, že to nerobíte aj vy!“

 

Poďme teraz na tie plusy, ktoré tu samozrejme tiež sú v početnom množstve. Ako prvé by som vyzdvihla, že autorka má veľký prehľad vo filozofií a umení ako takom (na ktoré sú aj odkazy priamo v deji). Síce mi to trochu pripomínalo moju neobľúbenú hodinu estetiky na VŠ, v tomto príbehu som to prijala. Veľmi dobrý ťah bol dať názvy a autorov obrazov do príbehu a tak si čitateľ môže jednotlivé diela vyhľadať a dostane sa viac do obrazu a samotného deja. Celý príbeh je sprevádzaný veľmi peknými a hlbokými myšlienkami, nad ktorými som sa občas pozastavila a porozmýšľala nad nimi. Tiež som sa vedela v niektorých častiach s hlavnou hrdinkou Blair stotožniť (nie vo všetko, ale pár takých častí tam bolo). Pocity, ktoré Blair prežíva boli neskutočne reálne a myslím si, že práve takto vyzerá neopätovaná láska, je to zložité a zdĺhavé obdobie, ale čas všetko zahojí a bolesť pominie, aj keď spomienky ostávajú večné. Vďaka tomu, že to bolo uveriteľné, sa človek dokázala trochu viac začítať.

Postava Blair zažila veľa zlého, aj keď sa o konkrétnych situáciách viac nedozvieme. Natrafila však na lásku, ktorá jej žiaľ nebola opätovaná. Mali sme možnosť nahliadnuť do jej vnútra a emócií, ktoré prežívala. Čo sa týka Augustusa, moc toho nevieme, len, že má pekný úsmev a oči. Možno by ma zaujímal aj jeho pohľad na toto celé, aké to možno pre neho bolo. Postava Emily sa mi páčila, vždy ma poteší, keď majú hlavné hrdinky takéto verné kamarátky, ktoré stoja vždy pri nich. Zaujímal by ma možno aj vzťah medzi Blair a jej sestrou, ktorá je v príbehu občas spomenutá.

Ako celok je kniha, dobrou prvotinou s myšlienkami, ktoré Vás donútia nachvíľu zastaviť a premýšľať nad nimi. Nazriete do vnútra hlavnej hrdinky, ktorá zažíva jednostrannú lásku a možno v budúcnosti, ak niekoho takého stretnete a prešiel si niečím podobným, budete chápať jeho myšlienky a pocity o kúsok viac. Po knihe odporúčam siahnuť, ak ste zvedavý na nový a nezvyčajný štýl písania a tiež na celkový príbeh. Nepoviem dej, lebo v knihe bola dejová absencia, práve preto je to čítanie iné. Vyššie hodnotenie si šetrím na ďalšie knihy od tejto autorky a zároveň jej ďakujem za možnosť nahliadnuť na tento Let 2603.

 

Kniha u mňa získala 3,5 ♥/5 ♥.

2 komentáre:

  1. Nikdy jsem si vlastně nevšimla toho citátu v záhlaví blogu. To je velká pravda, hodně silná a asi bych těžko hledala v tomhle světě jinou magii než různé střípky umění, ahlavěn knihy, které nám dovolí nejen objevovat a poznávat, ale také dovymýšlet si. To je asi jedno z mála umění, které je abstraktní, i když je konkrétní. Prostě super.

    Co se recenze týče, hrozně moc oceňuji kritiku jazyka a stylu. Většinou (blogové) recenze kritizují jen děj, případně trochu berou v potaz život autora, ale ta jazyková složka, která tomu všemu dodává na autentičnosti, zůstává opomíjená. Věty začínající na A vyloženě nesnáším. "A" píšu jich přitom sama hodně. :D V každém článku jich nasekám tak desetr za sebou, protože tenhle aditivní způsob psaní je prostě pohodlný (taky patří mezi nejstarší), ale potm prostě nepůsobí dobře, takže mě čeká před vydáním článků dobrá půl hodinka promazávání. :D

    Skákání mezi osobami je čím dál oblíbenější. Jedna z prvních věcí, kterou jsem se naučila, když jsem začínala psát, přitom bylo, abych osobu nikdy neměnila. Pak to takhle dopadá, dílo působí nesourodě. :D Ne že by jakákoliv moje pokusná tvorba působila s jedinou soobou "sourodněji". :D

    Celkově se mi ovšem popis v recenzi líbí a asi bych knížku i zkusila. Ostatně dostalo mě už jen, že je to něco nevšedního a hodně se lišícího... takové věci mívám ráda, ať už josu reálně dobré, nebo ne. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, s citátom sa plne stotožňujem :)
      Určite stojí za prečítanie, už len preto, že je iná. Ak sa do toho pustíš, prajem pekné čítanie :)

      Odstrániť