Pavol Božík: "Budete prvá, ktorej poviem, že Sven existuje!"

Dnes Vám prinášam rozhovor s dlhoročným novinárom Pavlom Božíkom, ktorý tento rok debutoval aj ako autor knihy Cudzinec. Kniha si postupne získava svojich fanúšikov.

Viac sa dozviete v rozhovore. 

 

1. Ako by ste sa opísali tromi slovami a čo nám o sebe v skratke poviete?

- To sa nedá 😊! Čo môžem napísať troma slovami o človeku, ktorý sa nerád opisuje 😊? Možno preto, že som radšej neviditeľný, než stredobodom pozornosti, ale na druhej strane som rád, keď po mne ostávajú veci, o ktorých sa hovorí. Ale už nemusím byť pri tom 😊.

2. Ste dlhoročný novinár. Čo Vás na písaní baví najviac?

- Novinárčina je nádherná robota, keď ju môžete robiť v oblasti ktorá vás baví a nikto nediktuje, ako ju máte robiť. Mňa fascinuje kultúra, ale určite radšej píšem o tom, ako sa herečka chystá na úlohu v muzikáli, než o tom, pri ktorom žrebcovi jej stvrdli bradavky. Prepáčte mi to, ale bohužiaľ, niektorí šéfredaktori práve toto považujú za kultúru. Aj preto som si vytvoril vlastný internetový portál Kukni na to!, kde píšem o tom, čo ma baví a bez bulvárneho podtextu. Najradšej robím rozhovory a najlepšie sú tie, pri ktorých si jedna strana váži druhú a napokon tá atmosféra prerastie do niečoho, z čoho je čitateľ nadšený. Stalo sa mi to s Věrou Špinarovou, Terezou Pergnerovou, či Petrom Mukom. Zvláštne, až teraz som si uvedomil, že to všetko boli českí umelci. U všetkých troch môžem povedať, že čím viac človek dokáže, alebo čím väčšie peklo zvládne, tým sa správa normálnejšie. Čím väčší umelec, tým obyčajnejší človek. Klobúk dole pred nimi. A ešte veľmi rád píšem cestopisy. Pretože v nich opisujem to, čo som zažil ja a čo by následne mohlo potešiť ďalších, keď sa na dané miesto vyberú a väčšinou sú to miesta, ktoré nie sú v každom bedekri.

3. Kedy vznikla prvotná myšlienka napísať vlastnú knihu? Čo bolo Vašou inšpiráciou pri písaní?

- Skúšal som písať aj na Slovensku, ale vždy to skončilo ako krátka forma, maximálne tri strany. Pri knihe som sa dostal tak po päťdesiatu stranu a nevedel som čo ďalej. Cudzinec prišiel znenazdajky, zrejme sa vo mne nahromadili všetky emócie z presťahovania sa do Nórska. Išlo to samé od seba, príbeh sa rodil za pochodu, cestou do školy, na plaváreň, na výlet, kamkoľvek. A inšpirácia? Budete prvá, ktorej poviem, že Sven existuje! Teda netuším, ako sa tak volá, on netuší, že bol inšpiráciou nejakej knihy. Ale chlapec, ktorý si krátil cestu do školy cez náš dvor existuje. Ak kniha vyjde v Nórsku, využijem ho na reálnu propagáciu 😊.

4. Kniha Cudzinec postupne získava veľmi pozitívne ohlasy zo strany čitateľov. Ako to vnímate Vy ako autor?

- To je asi to najkrajšie, čo autor môže zažívať. Na začiatku to mal byť vianočný darček pre spisovateľku Janu Benkovú, ktorá ma roky rokúce presviedčala, že dokážem napísať knihu. Potom ma presvedčila, aby som rukopis poslal do vydavateľstiev a odrazu som mal na stole zmluvu. Niečo nepredstaviteľné! Potom si zas hovoríte, že sa nebudete starať o to, aké budú reakcie a koľko kníh sa predá. Fakt je, že som najšťastnejší, že mám v poličke vlastnú knihu, ale bez sledovania toho, aké sú reakcie a koľko ľudí ju čítalo som to nedal. Tak ako sa rodič stará o svoje dieťa, tak toto je moje spisovateľské dieťa a som prirodzene zvedavý, ako sa mu darí. A ak ma niekto pochváli, že som ho do sveta vypravil dobre, teda že knihu pochváli, som naozaj šťastný.

5. Plánujete písať pokračovanie alebo chcete pracovať na novom príbehu?

- Chcem dokončiť Jakubov príbeh. Teda on je už dokončený, opäť to viete prvá, stačí ho iba trochu učesať. Čoskoro chcem rukopis ponúknuť vydavateľovi, uvidíme aká bude reakcia. V hlave mám následne niekoľko ďalších nápadov, ktoré by som chcel realizovať.

6. Komu by ste knihu Cudzinec odporúčali prečítať?

- Na začiatku by som povedal, že je to príbeh určený ženám. V podstate týmto smerom som smeroval aj kampaň. Milo som však prekvapený, že sa v príbehu našli aj veľmi mladé čitateľky a tiež prichádzajú pochvalné reakcie aj od mužov. Takže v tejto chvíli ponúkam Cudzinca každému, kto má rád príbeh, s ktorým sa dokáže ľahko stotožniť, pretože hlavný hrdina je z mäsa a kostí a navyše pochádza z krajiny, ktorú každý Slovák veľmi dobre pozná. Je to našinec.

7. Niektorí čitatelia vnímajú knihu Cudzinec ako autobiografiu, aj keď to tak nie je. Je teda v príbehu niečo, čo máte s Jakubom spoločné?

- Lásku k hudbe 😊. Jakub je hudobný producent a je ním preto, lebo túto prácu obdivujem, pretože mená tých ľudí pozná málokto, ale ostáva za nimi práca, ktorú si pamätá celý svet. Všetky piesne a albumy sú také aké sú vďaka genialite umelcov a vďaka hudobným producentom. Preto ma bavilo zasadiť príbeh práve do tohto sveta. No a ešte láska k Nórsku. Príbeh ako taký je vymyslený. Porovnávanie fingovania systému, či zdravotníctva v oboch krajinách je reálne, vychádzal som z toho, čo som naozaj zažil – teda veci, ktoré som si mohol dovoliť porovnávať.

8. Príbeh Cudzinca by sa dal označiť ako príjemná oddychovka. Vedeli by ste si však predstaviť napísať niečo v inom žánri, napríklad horor alebo fantasy?

- Horor a fantasy určite nie. Dobrý horor si rád pozriem v telke a s fantasy nie, tomu som akosi neprišiel na chuť ani ako divák, ani ako čitateľ. Chcel by som napísať detektívku. Respektíve, mám ju rozrobenú, viem, kto zomrie, kde sa to stane, plus mám vymyslený jeden úlet, ale to ešte nejakú dobu potrvá. Najskôr by som chcel uviesť Cudzinca v Českej republike, pokúsiť sa ho vydať v Nórsku a uzavrieť definitívne Jakubov príbeh. Potom, dúfam, prídu ďalšie veci. Ale momentálne sa aj tak najlepšie cítim v takýchto sociálnejších témach, ako bol Cudzinec.

9. Z pozície čitateľa, čo čítate najradšej? Máte obľúbených autorov, ktorí Vás inšpirujú? A čo obľúbený žáner?

- Milujem Johna Grishama. Vyšlo mu u nás 38 kníh a mám ich prečítané a vždy ma dokáže prekvapiť. Mám rád Jo Nesba. Milujem Larsa Keplera, ale nečítal som ani jednu jeho knihu, všetky mám napočúvané ako audioknihy, ktoré načítal Pavel Rímský a myslím, že práve v jeho prednese je polovica môjho nadšenia z kníh tohto autora. Z domácich autorov klobúk dole pred Dominikom Dánom, ale opäť vo forme audiokníh. Mám rád knihy Františka Kozmona, pretože som bol pri zrode jeho prvej knižky, tak sledujem, kam smeruje. A ak máte chuť na dobrú detektívku zo Slovenského prostredia, prečítajte si Chobotničku Mira Hrubjaka. Vyšla síce pred niekoľkými rokmi, ale stále je a ešte dlho bude aktuálna. No a aby som si trochu napravil reputáciu, že pri čítaní iba nefantazírujem, tak doslova hltám knihy z edície Prekliati reportéri z vydavateľstva Absynt. To je reportážna literatúra, v rámci ktorej vychádzajú ozajstné príbehy, o ktorých možno okrajovo vieme z novín, ale v knihách je to obsiahle a ucelené. Knihy nórskej autorky Åsne Seierstad z tejto edície čítam doslova bez dychu.

10. Momentálne žijete už dlhšiu dobu v Nórsku. Prečo práve táto krajina? A ako ste na tom s nórčinou?

- Nórsko bola láska na prvý pohľad. Veľa som cestoval, baví ma spoznávať svet. Ale bol som mestský typ. Do Londýna som mohol cestovať každý druhý víkend a tie ostatné víkendy som mohol tráviť v Prahe. Ale nikdy ma nelákalo žiť tam. Do Nórska som odcestoval náhodou. Vyhral som letenky do New Yorku, ale akosi sme sa nevedeli dohodnúť s leteckou spoločnosťou, problémom bol dátum versus hodnota výhry. Tak som New York vymenil za Nórsko a Island. A bolo to osudové, tak to malo byť. Už z prvej návštevy som odchádzal s tým, že tu raz budem žiť. Trvalo to desať rokov a to, že som to tak dlho odkladal je zrejme jediná vec v mojom živote, ktorú tak trochu ľutujem. Všetko ostatné je tak ako má byť. 😊 Zrejme aj s nórčinou. Aspoň miestni susedia hovoria, že je to v poriadku. Ja to o sebe nepoviem nikdy, pretože vždy sa bude čo učiť.

11. Na záver, ako Vás vnímajú miestni? Ste pre nich stále cudzinec alebo Vás už berú ako svojho?
 

- Výborná otázka 😊, vždy sa ma totiž pýtajú, či sa ja cítim v Nórsku ako cudzinec 😊, ale myslím si, že miestni ma asi vždy budú brať ako cudzinca, ale nemyslia to nijako dehonestujúco. Aj Ibi Maiga od dospelosti žije na Slovensku, hádam má aj slovenské občianstvo, no zrejme navždy to pre mňa bude Ibi z Mali a nemyslím to nijako v zlom. Cítim sa v Nórsku ako doma a nesmierne sa teším z toho, že si to uvedomujú aj miestni priatelia. Presvedčiť Nóra, že to v jeho krajine myslíte naozaj úprimne a neprišli ste iba kvôli štedrému sociálnemu systému, nie je jednoduché. A mám pocit, že sa mi to darí. A to možno znamená, že ma považujú, aspoň čiastočne „za svojho“.

Čo by ste odkázali čitateľom ?  :)

Nesmierne som vďačný každému, kto venuje čas a peniaze Cudzincovi. Ako každého spisovateľa, aj mňa tešia rastúce čísla predaných kníh, ale oveľa viac ma teší, keď mi niekto hoci len jednou vetou napíše, že sa mu kniha páčila, že s ňou prežil krásny víkend, alebo večer plný emócií, že sa v nej z nejakého dôvodu našiel, alebo čokoľvek iné. Tak, ako sme všetci vďační za to, že nás pochvália za vykonanú prácu, tak som i ja vďačný za každú spätnú väzbu. Som rád, že vďaka čitateľom môžem byť súčasťou tohto nádherného knižného sveta. Som vďačný za to, že knižní blogeri, ktorí sú novodobými recenzentmi a zastupujú úlohy tých, ktorí to majú v médiách už so serióznymi informáciami vzdali, si nachádzajú cestu k Cudzincovi bez toho, aby si pýtali výtlačok. O to viac sú ich názory dôveryhodnejšie. Tak, ak sa pri čítaní Cudzinca cítite fajn, budem najšťastnejší, keď o tom poviete aj ostatným 😊. Ďakujem za to!

Ja ďakujem Vám za to, že ste si našli čas a vďaka tomu si môžeme tento rozhovor prečítať. Držím palce pri písaní a už teraz sa neviem dočkať ako sa Jakubov príbeh skončí.

A Vy, čitatelia, verím, že ste si tento skvelý rozhovor užili rovnako ako ja ♥.