Recenzia: Eva Hrašková - Rande so svokrou

RECENZIA: Eva Hrašková – Rande so svokrou

Žáner: Ženský román
Vydavateľstvo: Marenčin PT
Počet strán: 224

Jazyk: slovenský
Väzba: paperback
Originálny názov: Rande so svokrou

ANOTÁCIA

Alena Naďová, napriek perfektným jazykovým schopnostiam, začína svoju kariéru za katedrou. A neštrajkuje. Naoko ideálny vzťah s Dušanom Petrovičom má mnoho hendikepov, pred ktorými si zakrýva oči. Ten najväčší je, že ešte nikdy nevidela jeho rodinu. Dlho očakávaná návšteva u budúcich svokrovcov sa mení na lavínu útokov, obvinení a intríg. Práve prvé stretnutie rozohrá nepríjemnú hru. Novodobý trojuholník. Trpko smiešny príbeh, v ktorom nikto nikoho nechce dostať do postele. Práve naopak. Alenin osud drží pevne v rukách potenciálna svokra a poťahuje za nitky tými najhoršími zbraňami. Vyviazne niekto z trojuholníka bez ujmy na zdravom rozume? (www.martinus.sk)

RECENZIA

Táto malá kniha v sebe ukrýva viac ako sa možno na prvý pohľad zdá. Nevedela som, čo presne od príbehu čakať. Podľa názvu som sa tešila asi skôr na nejaký vtipný dej s množstvom komických zápletok. Mýlila som sa. Áno, občas tam bolo niečo vtipné, občas som sa usmiala, ale emócia, ktorá sa u mňa opakovala častejšie bol hnev. Ale čítanie ma napriek tomu bavilo a kniha sa mi zapáčila.

Čo sa týka deja, miestami bol trošku predvídateľný, avšak čítanie išlo rýchlo a strany sa míňali. Kapitoly boli trošku dlhšie, ale v zásade mi to nevadilo, nakoľko sa to občas čítalo samo. Kniha nám ukázala, ako to bohužiaľ niekde reálne vyzerá, nakoľko takýchto svokier a maminých maznáčikov je veľmi veľa a to sa odráža aj na správaní a vo vzťahoch.

„To pretekárske bruško. ... Preteká z každej strany nohavíc.“

Keď sa pozriem na postavy, Ivanu som si veľmi obľúbila. Asi najviac zo všetkých postáv. Každý by mal mať takú skvelú priateľku, ktorá ochotne pomôže a povzbudí, keď to treba. Jej vtipné poznámky boli skvelé a príbeh trochu oživila. Alena bola tiež celkom v pohode, ale boli situácie, kedy by som ňou najradšej potriasla, aby sa uvedomila, zbalila a odišla čím skôr preč. Nemala to ľahké, láska dokáže byť slepá, ale nemuselo to zájsť tak ďaleko. Som rada, že v závere bola šťastná aj ona a dostala to, čo si po tom všetkom zaslúžila. Dušanov otec bol tiež veľmi milý, páčilo sa mi, aký je starostlivý a oproti jeho žene, úžasný. Aj keď mal tiež svoje muchy, tie však už nemal ako napraviť a tak sa o to viac snažil. Dušan a jeho „mamulienka“ sú samostatná kapitola. Od chlapa ako je Dušan by som sa pratala preč už niekde na začiatku, keby ma ponižoval a nevenoval sa mi. Celú knihu hnev k nemu len narastal a v závere to pekne zaklincoval, čo ma presvedčilo, že ľudia sa proste niekedy nemenia. Jeho mama Mária ma vytáčala od prvého momentu ako bola v knihe spomenutá. To, čo dokáže jedna osoba napáchať je neuveriteľné, žiaľ sa to deje. Preto sa mi Ivanine trefné hlášky na ňu nesmierne páčili.

„Vieš, aký je rozdiel medzi cibuľou a svokrou ? Keď režeš svokru, nereveš...“

Zažiť niečo podobné by som veru nechcela ani v najhoršom sne. S takou skoro svokrou by som nemala trpezlivosť a chlapa ako Dušan by som poslala kade ľahšie.

Keď to zhrniem, tak to bolo rýchle letné čítanie, aj keď pohodovým bolo len niekedy, ako vravím, občas ma chytali nervy na konkrétne dve postavy :). Kniha sa mi však veľmi páčila. A ak máte chuť zrovna na niečo takéto, čo poukazuje na konkrétnu problematiku, tak určite po knihe siahnite, s radosťou ju odporúčam (páčila sa aj mamine :) ). Čítanie som si aj napriek všetkému užila. Autorke ďakujem za možnosť si knihu prečítať v rámci knižnej štafety.

Kniha u mňa získala 4 ♥/5 ♥.