Recenzia: Jaroslav J.R. Tylich - Povídky Pověstiny - Lily a Magor

RECENZIA: Jaroslav J.R. Tylich – Povídky Pověstiny – Lily a Magor

Žáner: Fantasy
Vydavateľstvo: Formal Group
Počet strán: 192

Jazyk: český
Väzba: paperback
Originálny názov: Povídky Pověstiny – Lily a Magor

ANOTÁCIA

Střelený příběh na hraně sci-fi, fantasy, grotesky a vonnegutovského pop-artu, v němž jako v každé nejlepší knížce nechybí pořádná zombie-apokalypsa! (www.martinus.sk)

RECENZIA

Dlho som uvažovala, čo do tejto recenzie napísať. Najradšej by som bola, keby som negatívne recenzie písať nemusela, žiaľ keď chcem byť objektívna, nevyhnem sa tomu. Ale ako sa hovorí – 100 ľudí, 100 chutí. Úprimne a narovinu poviem, že mne kniha moc nesadla. Mám z nej veľmi zmiešané pocity. Na jednu stranu mal príbeh potenciál, lenže tam bolo viacero negatív, ktoré ho utlmili. Čítanie teda trvalo dlho, nakoľko ma to prestávalo baviť a tak trochu ma kniha vtiahla do menšej čítacej krízy. Postupne Vám teda rozpíšem môj názor na knihu.

„Ale není takového, který by snesl samotu“

Začnem najprv pozitívami. Keď odhliadnem od ostatných vecí, dej bol celkom obstojný. Bolo tam veľa akcie a aj kúsoček nejakej romantiky. Zamilovala som si Žofinku (opičku) a veľmi sa mi páčil nápad navrátilcov – človek, ktorý si pamätá zážitky, city a udalosti z iných telesných schránok – pamätajú si ako sa vracajú. Boli v akomsi začarovanom kruhu, kedy sa po smrti navrátili do života so všetkými spomienkami. Tento nápad by sa dal krásne rozvinúť na samostatnú knihu :).

„Přemýšlel jsi někdy o tom, že jsme jenom postavy z knihy ?“

Prvým negatívom bolo na môj vkus veľmi veľa postáv hneď od začiatku. Často som sa strácala v menách, až niekde v polke som ako tak vedela o koho v jednotlivých častiach ide. Netrúfam si ich spočítať, ale bolo ich dosť. Najviac som si teda pamätala hlavné postavy – Magor a Lily. Ďalším negatívom boli kapitoly, resp. text delený do častí. Zakaždým som čítala príbeh z iného pohľadu, bolo to menej prehľadné. Začala som na jeden strane čítať z pohľadu jednej postavy a v ďalšej časti už som bola opäť niekde inde. Vytváralo to mierny chaos. Tým pádom sa do deja nedalo poriadne začítať, pretože, keď som sa už ako tak dostávala do deja, zrazu som sa ocitla niekde úplne inde.

Ďalej mi vadili neukončené vety/slová. Chápem, že išlo o zámer zdôrazniť, že konkrétna osoba bola uprostred myšlienky alebo rozhovoru prerušená, ale bol to v texte rušivý element, nakoľko sa tam vyskytoval často. Posledným negatívom bolo neustále zdôrazňovanie a poukazovanie na „vybavený“ hrudník hlavnej postavy Lily. V knihe to bolo spomenuté hneď niekoľkokrát a začínalo to byť už trošku otravné.

Keď to teda v skratke zhrniem, dej by bol celkom fajn, ale množstvo postáv a skákanie z jedného miesta na druhé ho mierne degradovali. A koniec som čakala asi trošku iný.

Toto by bol môj pohľad na knihu, ak Vás však nejakým spôsobom zaujala, kľudne po nej siahnite, možno práve Vám sa páčiť bude :). Autorovi ďakujem za možnosť prečítať si knihu a zrecenzovať ju. Mne síce nesadla, ale niektorým čitateľom sa páčiť bude. Držím mu palce v ďalšej tvorbe a verím, že to bude už len lepšie.

P.S.: Ten nápad s Navrátilcami by si naozaj zaslúžil vlastný príbeh :). 

  

Kniha u mňa získala 2 ♥/5 ♥.