Recenzia: J.Levinski - Iba sekunda

RECENZIA: J.Levinski – Iba sekunda

Žáner: Spoločenská beletria
Vydavateľstvo: Naše vojsko
Počet strán: 336

Jazyk: slovenský
Väzba: hardback
Originálny názov: Iba sekunda

 

ANOTÁCIA

Príbeh začína tam, kde ostatné končia. Poukazuje na to, že za momentom, kedy sa dve hlavné postavy dajú konečne dokopy, nie sú všade dúhy a jednorožce. Obloha sa dosť často zatiahne tmavosivými mrakmi a jednorožce sa premenia na odporné hrochy.
Vzťah treba budovať aj tým, že krešeme z našich nedostatkov a vyzdvihujeme prednosti toho druhého. A fakt, že ľudia majú za sebou pubertu a vo veku im nesvieti koncovka – násť, z nich ešte nerobí odborníkov.
Wafley a Sirius spolu vyrastali, na strednej škole sa preklenuli zo začarovanej zóny priateľstva a po štyroch rokoch sa opäť stretávajú. A pokračujú tam, kde na strednej skončili. Obaja ale žijú celkom odlišné životy. Wafley študuje tanec, Sirius hrá hokej a sú úplne rozdielne povahy. Niekedy ich ženú od seba, niekedy vytvárajú harmonickú mozaiku.
Nástrahy im však nerobia iba ich vlastné chyby, ale aj Jake Conner, šéf finančnej skupiny, snažiaci sa zlákať Siriusa na nečistý biznis. Medzi Wafley a Siriusa sa vnárajú podozrenia a nejasnosti a otázkou ostáva, či ich vypuknutie ich vzťah zničí alebo posilní. (www.martinus.sk)

 

RECENZIA

Kniha ako celok je naozaj dobrá, do deja ma vtiahla rýchlo a celkovo sa čítala dobre. Mať viac času, tak ju prečítam behom pár dní. Kapitoly boli presne tak dlhé, aby som chcela v čítaní pokračovať a knihu odložila až neskôr. Autorka má dobrý štýl písania, vie ako čitateľa zaujať a navnadiť na čítanie. Avšak okrem plusov, mala kniha aj nejaké mínusy, ktoré sú však subjektívne a iným to prekážať vôbec nemusí 😊.

Celkovo sú v knihe prepojené dve prostredia, a to prostredie hokeja a tanca + sa k tomu pridruží aj temnejšia stránka. Taktiež hlavné postavy majú úplne odlišnú povahu, čo autorka skvelo znázornila.

 

Začala by som asi najskôr tou negatívnou časťou, aby som skončila tým dobrým. Síce majú Wafley a Sirius odlišnú povahu, protiklady sa priťahujú, je to napísané a vykreslené naozaj dobre, ale občas som mala pocit, že tých pasáží s hádkami bolo priveľa a stal sa z toho v knihe taký predvídateľný stereotyp – prišla hádka, automaticky čitateľ vedel, že príde uzmierenie (aj keď nie vždy to bolo také ľahké), ale že dlho nevydrží. Navyše Wafley ma niekedy neprestávala udivovať s jej chovaním, našťastie to postupne potlačila do úzadia.

Hlavné postavy mali svoje svetlé aj menej svetlé chvíľky. Niekedy ma vedeli obaja vytočiť svojou povahou :D, inokedy, keď mali sebareflexnú chvíľku, som si povedala, že aspoň chápu, že to ich chovanie nebolo fajn, zapracujú na tom. Je pravda, že občas som chcela na nich nahučať, aby sa trošku prebrali a uvedomili si, čo stvárajú.

Poslednou vecou, ktorú by som v tejto časti spomenula, bola predvídateľnosť deja. Niekedy nie do úplných detailov, ale ako som aj vyššie spomenula, napríklad tie hádky alebo niektoré udalosti, ktoré akosi z deja tak automaticky vyplynuli. To však nebránilo v tom, aby som chcela čítať ďalej.

 

Medzi pozitívne stránky knihy radím druhú polovicu knihy, kde to začalo tak nejako správne fungovať a čítalo sa to oveľa lepšie. Tiež sem určite radím postavu Dana, ktorého som si naozaj obľúbila. Mal skvelú povahu a charakter, navyše bol aj talentovaný. Dopriala by som mu aj samostatný príbeh 😊.

Tiež kvitujem nazretie do sveta pole dance, pretože klobúk dole pred všetkými, ktorí sa tomu venujú. Musí to byť poriadna makačka a chce to určite veľa času a driny.

Čo môjmu srdcu ulahodilo bola dobrovoľná pomoc v psom útulku, nakoľko zvieratá a psov zbožňujem a rada by som im pomáhala rôznym spôsobom, takže toto je veľké plus, že autorka dala do pozornosti aj túto vec 😊.

Nakoniec musím pochváliť záver príbehu, ktorý bol plný emócii a síce nemám rada otvorené konce, tu sa hodil a ja sa neviem dočkať, čo bude ďalej.

Napriek mojim subjektívnym negatívam som si knihu užila a som rada, že sa ku mne dostala. Autorka vie písať naozaj dobre, vie si čitateľa udržať a tiež vystavať príbeh a udržať napätie.

Autorke ďakujem za možnosť nazrieť do jej knižného sveta a držím jej palce v ďalšom písaní a verím, že s ďalšou knihou budú pribúdať aj hodnotiace body a bude to lepšie a lepšie. Som zvedavá na pokračovanie príbehu, ako to celé dopadne a či... ale na to si musíte knihu sami prečítať, aby ste vedeli 😊.

 

Kniha u mňa získala 3,5 ♥/5 ♥.

Recenzia: Ivica Ďuricová - Kráľ z ulice

RECENZIA: Ivica Ďuricová – Kráľ z ulice

Žáner: Román (ženský)
Vydavateľstvo: Adlervia Press
Počet strán: 320 

Jazyk: slovenský
Väzba: paperback
Originálny názov: Kráľ z ulice

 

ANOTÁCIA

On žije ako bezdomovec. Ona ho pozná ako milionára..
Eszter Tóth pracuje na recepcii Airbnb hotela a aj keď svoju prácu nemá rada, stretáva zaujímavých ľudí z celého sveta. Záhadný klenotník Antony ju však zaujme až príliš..
Ako recepčná nesmie mať vzťahy s hosťami, inak by prišla o prácu. A to si nesmie dovoliť, aby neskončila na ulici. Elegán v obleku si zas drží odstup a musí uchrániť svoje temné tajomstvo, aby sa z tej ulice dostal. Obaja bojujú so svojimi vlastnými démonmi a musia nájsť silu zmeniť svoj život. Ten im však skomplikuje láska a tenký ľad ich zakázanej príťažlivosti sa rýchlo roztápa..
Osud v tej najnevhodnejšej chvíli znovu zamieša karty. Vytiahne Eso, Čierneho Petra, alebo Divokú kartu, ktorú nik nečakal? Vyhrá spriaznenosť duší alebo duchovia minulosti? Alebo veľké odhalenie spôsobí, že sa všetko skončí úplne inak?
Vydajte sa spolu s autorkou na potulky nádhernou Budapešťou, ktorá ukrýva príbeh jednej stratenej koruny a jedného kráľa, dvoch zmätených sŕdc a piatich neuveriteľne prepletených osudov. (www.martinus.sk)

 

RECENZIA

Ivica opäť raz nesklamala a predviedla svoje skvelé spisovateľské schopnosti. Predostrela nám príbeh, ktorý je odlišný od tých klasických romantík a opäť mal pridanú hodnotu v podobe rôznych tém, ktoré v príbehu rozoberala. Tiež musím pochváliť obálku knihy od Tiny Minor. Je naozaj krásna. Ako aj dve predošlé.

 

„Dobrú noc, múdra Eszter.“

 

Tento raz sme sa ocitli v Budapešti a ja sa už nemôžem dočkať, keď si dám tour po lokáciách z knihy 😊. Opäť mi pri čítaní pomáhal kamoš Google, a tak som si miesta vedela lepšie predstaviť a do deja ma to priam vtiahlo. Dozvedeli sme sa čo to z práce klenotníka, aj sme zamiešali tarotové karty.

Kapitoly boli akurát, držali ma v napätí, čo bude ďalej a tak si viete predstaviť ako čítanie prebiehalo („ešte jedna kapitola“). Pred koncom som chcela vedieť záver, ale nechcela som dočítať príbeh a rozlúčiť sa s postavami.

A že som si obe hlavné postavy obľúbila. Aj tie vedľajšie ako brata Gábora a Attilu. Postavu kamarátky Avy som v obľube od začiatku nemala, ešteže sa na scéne neskôr objavila Saanvi. Nesmiem zabudnúť na Katalin, žena trpiaca alzheimerom.

Každá postava bola iná, veľmi dobre opísaná a vykreslená. Tiež rozdiely medzi nimi boli znázornené veľmi dobre.

Páči sa mi nahliadnutie do sveta bezdomovcov, autorka nám ukázala aj tú druhú stránku, že nie sú len tí, ktorí by brali len alkohol, ale aj tí, ktorí sa snažia.  

Antony na mňa pôsobil naozaj príjemným dojmom. Keďže poznal, aké je to byť bohatý a naopak, nemať nič, uvedomil si veľa vecí.

Eszter mi sadla hneď od začiatku, som rada, že napokon sa jej postava (s pomocou iných postáv) dostala tam, kde mohla byť už dávno. Treba si ísť za svojim a nenechať sa odradiť. Treba si veriť a človek dosiahne aj nemožné ♥. A verte svojej intuícií, tá nikdy neklame (viem to z vlastných skúseností).

Celkové napätie medzi postavami bolo cítiť, ale možno by som im dopriala trochu viac dialógov, ktoré by tomu dodali ešte kúsok viac niečoho. Skôr sme to všetko cítili cez ich samostatné vnútorné monológy.

 

„Vraví sa, že ak viete s niekým mlčať a cítiť sa pri tom dobre, našli ste toho pravého priateľa.“

 

Tento citát (hore) vo mne veľmi zarezonoval, nakoľko to poznám a je to naozaj pravda. Obklopujte sa ľuďmi, ktorí sú za Vašu spoločnosť vďační (aj Vy za tú ich) a sú s Vami radi. To je najviac 😊. Nezabúdajte, že spriaznenú dušu viete nájsť aj v priateľstve ♥.  

 

„Ponechajte si vždy pri ľuďoch vo vašom živote otvorenú myseľ, pretože veci môžu byť úplne inak, než sa zdajú. V dobrom aj zlom zmysle slova.“

 

Kniha sa ma dotkla aj na inej úrovni a to cez alzheimerovu chorobu. Nie, našťastie nemám v okolí nikoho s touto chorobou, ale jedna, mne blízka osoba, má chorú maminu a je ťažké počúvať, ako to niekedy je a napriek tomu je silná. Prajem si len jedno, aby to túto moju blízku osobu obišlo a choroba sa jej oblúkom vyhla.

V knihe nájdete opäť kopec krásnych myšlienok, ktoré Vám ostanú v mysli ešte dlho po prečítaní. Ukončená je krásnym záverom.

Ak ste od Ivice ešte nič nečítali, odporúčam Vám to napraviť, verte, neoľutujete to. Táto kniha mi dala a ukázala veľa.

Nech už to ďalej bude akokoľvek, tak len jedno – Ivi ĎAKUJEM(E) ♥ za to, čo si pre nás napísala.

 

Kniha u mňa získala 5 ♥/5 ♥.